Jediný | časť 1.

27. února 2011 v 21:10 | Minami|反乱 |  Jediný
No skúsila som niečo iné napísať, snáď sa vám bude páčiť :)

Moje meno je Viktória , mám 16 rokov,som také čudné dievča, ktoré ešte nikdy nemalo vzťah. Prvý krát som sa samozrejme platonický zamilovala do spolužiaka. Ktorý sa každoročne menili a mala som stále nových a nových idolov. Nuž pred 3-ma rokmi som sa zamilovala zas do iného spolužiaka a na moje prekvapenie som pri ňom zostala. Ibaže on mi nedával na javo citi, ešte mi robil zle, z čoho som bola veľmi smutná. Nakoniec som odišla na strednú školu, s tým, že naňho zabudnem. Lenže nestalo sa tak. Mala som toľko možnosti na vzťahy, ale pre neho som proste , no nemohla. chýba základná "Viki, čo sa deje? Si pri vedomí?" spýta sa ma spolusediaca ."Ako prosím, čo?" Ach v piči ja sedím v škole. Nakoniec sa začnem smiať jak kôň. "Som v poriadku" povedala som, aby mala spolusediaca dušu na mieste. "No hej, a čo teda odpovieš učiteľke?" Len som sa pozrela na učiteľku, zistila som, že máme s fyzikárkou a nemohla som, tak som spustila smiech až to pekné nebolo. "Je vám niečo smiešne Viktória" "Nie, vyzerám na to, že by som sa vám smiala?" "Ako prosím?!" "No, že neviem, čo ste sa pýtali a či ste sa to vôbec pýtali mňa" "Ťahaj za dvere!" "A to už začo?" "Ťahajte!" "Noo.." zamrmlem a poberiem sa preč. "Niečo sa vám nepáči, môžem vám dáť poznámku!" ešte po mne zakričí. "No, keď vám to urobí radosť." Eśte som sa pozastavila, zobrala tažku a vyšla z triedy. "Kde idete?" "Čo najďalej od vás!" "Zapíšem vás!" "Šak ste ma vyhodili!" ešte mi čosi vravela, no ja som len otvorila dvere a išla preč. Na vrátnici cez hodinu nik nebýva, tak by ma mali pustiť. Pomaly som prechádzala okolo vrátnice, našťastie ma nikto nechytil. Ako inak som si išla sadnúť do krčmy. Zapálila som si a rozmýšlala o Matúšovi. Začala mi tá moja situácia s ním liesť na mozog. Keď v tom som ho uvidila! Sedel vo vedlajšom stole!" Porozhliadla som sa, či je tu naozaj sám, no nevidela som nikoho, kto by sním mohol byť. Hoci ma neznáša, neviem čo to do mňa vošlo a prisadla som si k nemu. "Ahoj! Čo ty tu?" Len sa na mňa pozrie, zamrmle si niečo popod nos, zahasí cigaretu, dopije kofolu a ide preč. Neveriacky som sa naňho pozerala a išla som za ním. "Ako keď niekto pozdraví, je slušné odzraviť!" zakričala som naňho. On sa ani neráčil ani otočiť. A tak mi nič iné neostávalo ako sa zmieriť s tým, že má skutočne neznáša. Potichu som išla za ním, pretože máme rovnaký autobusový spoj. Od nervov som si zapálila ďalšiu cigaretu. V tom som si všimla, že si aj on zapaloval. Stále som ho so smútkom a od hnevu sledovala. Keď nám prišiel autobus. Sadla som si úplne dozadu, tak som sa strčila do kúta a pozerala na Matúša. K nemu si sadol náš bývali spolužiak. Mala som taký zlý pocit v duchu, že mu Matúš povie o mojom trápnom výstupe. Nuž ako tak som pozerala, nejak sa nerozprával. Keď som prišla domov, už mi po tvári tiekli slzy. Nikto nebol doma, tak som neváhala a zapálila si ďalšiu cigaretu. "Fajn! Je to starý cit! Ale aby bol taký silný?! Do piče!" Slzy mi len tiekli a tiekli. Od nervov som mala chuť len na dobrý spánok. Posledný krát som si spomenula na Matúša a zaspala. Keď som sa zobudila bolo ku podivu 1 hodina ráno. "Ako som mohla prespať celý deň?" Hoci som práve vstala, mala som neuveriteľnú chuť ísť vom. Ani som sa nenazdala už som bola vonku. Na prechádzku pôjdem do lesa, šak čo budem tu na dedine. Pomyslela som si. Keď som sa už prechádzala v lese, v jarnej teplej noci, niečo som započula. No zrazu som si uvedomila, že vidím. Ale tak, že bez baterky. Vôbec som si neuvedomovala, že nemám baterku. Nedávala som tomu veľkú pozornosť. Viki, Viki, predsa si v lese, samozrejme, že niečo počuješ. Nuž ono sa to približovalo, nevidela som to, ale cítila som tú ľudskosť. Áno možno vyzniem sprosto, ale ľudskosť. Potom som zkríkla. "Dosť! Ukáž sa!" neverila som, čo som práve vykríkla, ale mala som nutkanie to povedať. Na to, som sa začala o život smiať. Naraz som niečo, niekoho zahliadla. Moje oči boli ešte stále dobre funkčné. Tá vôňa, tie oči..Nie, čo by tu on robil? Naraz som sa neveriacky spýtala. "Matúš?"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Chuky Chuky | Web | 28. února 2011 v 10:09 | Reagovat

úžasné to je :))
P.S. No ne aj ja hovorím, že mali by viac takých dilinov ukazovať a nie takých co vedia spievať, alebo moderatorov :))

2 Dulce Maria Dulce Maria | Web | 28. února 2011 v 12:48 | Reagovat

krásna :)

3 NikushQaA NikushQaA | Web | 28. února 2011 v 14:41 | Reagovat

waú super krásna :)

4 chuky chuky | Web | 1. března 2011 v 8:14 | Reagovat

ahoj. Ako sa máš?? Pekný deň

5 Rebels Rebels | 2. března 2011 v 16:05 | Reagovat

JJ zlatunkééé

6 NESNÁŠIM TVŮJ BLOG.COM NESNÁŠIM TVŮJ BLOG.COM | 21. března 2011 v 22:46 | Reagovat

JEDINÝ JEDINÝ SI TY TY HEMAFRODITE !

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama