Keď niet slov | časť 11. (Diego a Roberta)

6. ledna 2011 v 0:09 | Minami|反乱 |  Poviedky Roberta&Diego
1

Trocha kratsie, malo to byt zverejnene skôr ale blbe wifi :/

Keď Julia vošla všetci ztíchli, otvorili ústa a pozerali. Bola zmenená. Julia už nebola tou tyrankou ako naposledy, bola úplne zmenená, plná života. "Teda, má vkus" zamrmlala Roberta. "Tak to si piš." "Deje sa niečo?" spýta sa Julia triedy. "My, len ste iná." "Áno som. Rozmýšľala som o vašom proteste. A nakoniec som sa rozhodla vám dovoliť všetky vymoženosti, ktoré ste kedykoľvek mali. Ale nemyslite si, že budem miernejšia pri učení." Študenti boli ticho. Nakoniec Julia začala hodinu ako normálne a študenti ju len sledovali a sledovali. Po skončení školy, sa už veľmi o Juliu nezaujímali a začali sa zaujímať o svoje problémy. Roberta išľa navštíviť Diega do izby. Ako tak kráčala započula svoje meno. Zastavila a rozhliadla sa po okolí. "Roberta" znovu to počula. Nakoniec uvideli pootvorené dvere a medzi nimi skrývajúceho sa Diega. "Čo to vymýšľaš?" "Skrývam sa pred otcom." "Ty si šialený," "Nemudruj nie si o nič lepšia" "Uvedomuješ si s kým to hovoríš?" "Áno s mojou priateľkou." Pousmial sa a dal jej bozk. "Pre tie tvoje bozky by som aj vraždila" povzdychla si od šťastia Roberta. "Neboj som len tvoj," pousmial sa a začal ju veľmi citlivo bozkávať, aby si mohla vychutnať všetku lásku z neho. "Počkaj." Potiahol Robertu do nejakej šatni a zavrel dvere. "Naozaj nechcem, aby ma našiel" Roberta sa len rozosmiala, no v okamihu mala opäť jeho pery na svojích. "Vieš čo Diego?" "Áno?" pobozkal ju na nos. "Ty tie svoje pery zneužívaš." "Panebože a to aj ide?" Nahodil výraz neviniatka a daroval jej ďalší bozk. "A opäť to robíš" "Ále no, nekritizuj ma" pousmial sa. "Môj zlatý cukríček." "Ja som Bustamante" napnul hruď a hrdo sa chválil. "Môj Bustamante, ten silný Bustamante, ktorý ani vlastného otca nevie poslať do riti." Diego sa len nevinne pozrel a opäť ju pobozkal. "Ale aj tak by si mi nikdy neodolala, predsa mám tie sladké pery" "Dokonalé sladké pery, môjho Diegita pery" Opäť sa pobozkali. "Roberta, nechajme už moje pery"
"Tak čo vravíš na Juliu? Nakoniec sme vyhrali." Pousmeje sa Roberta. "Nie Roberta nevyhrali. Nezmenila sa kvôli nám" "A kvôli komu? Vďaka komu?" nechápala.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Rebels Rebels | Web | 6. ledna 2011 v 0:28 | Reagovat

Krásne ako vždy ... Nádherne .. Proste .. Diegove dokonalé pery :-* :D

2 Barbora Dulce Barbora Dulce | 6. ledna 2011 v 9:35 | Reagovat

SUPER

3 Dulce Maria Dulce Maria | Web | 6. ledna 2011 v 10:11 | Reagovat

wow :) kráááásne :)

4 zajačik zajačik | 6. ledna 2011 v 11:22 | Reagovat

krasne...rychlo pokracovanie...:D

5 Chuky Chuky | Web | 6. ledna 2011 v 12:38 | Reagovat

úžasné ja nemám slov :)))

6 NikushQaA NikushQaA | Web | 6. ledna 2011 v 18:25 | Reagovat

krásnee :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama